OK, tú dokonalosť som myslel etymologicky, čiže ako "dokončenosť" (perfectus, teleios) - že anjelom už v ich prirodzenosti nič nechýba, zatiaľ čo človek (a ostatné pozemské tvory) trpí porušiteľnosťou (minimálne teda tým druhým zákonom termodynamiky - potreba jedla a pod.) a smrťou, ktorá sa nezhoduje s jeho pudom sebazáchovy; a že človek aj naozaj bude "dokončený" pri vzkriesení. Ale je pravda …Více
OK, tú dokonalosť som myslel etymologicky, čiže ako "dokončenosť" (perfectus, teleios) - že anjelom už v ich prirodzenosti nič nechýba, zatiaľ čo človek (a ostatné pozemské tvory) trpí porušiteľnosťou (minimálne teda tým druhým zákonom termodynamiky - potreba jedla a pod.) a smrťou, ktorá sa nezhoduje s jeho pudom sebazáchovy; a že človek aj naozaj bude "dokončený" pri vzkriesení. Ale je pravda, že slovo dokonalosť sa v Písme vzťahuje aj na Boha:
Mt 5,48
Ἔσεσθε οὖν ὑμεῖς τέλειοι, ὡς ὁ πατὴρ ὑμῶν ὁ οὐράνιος τέλειός ἐστιν.
Estote ergo vos perfecti, sicut et pater vester caelestis perfectus est.
hoci na Bohu nebolo čo dokončovať, lebo je večný. Možno to bolo myslené symbolicky, že od Boha ako vzorovej príčiny vychádzame a máme sa k nemu blížiť ako k cieľu.
Na to odpustenie každému by som sa určite nespoliehal; jednak prečo by Ježil bol musel umrieť takou strašnou smrťou, ak by to nakoniec bolo všetko jedno; jednak bolo už dosť zjavení, kedy Ježiš a Panna Mária ukázali rôznym vizionárom peklo, takže to asi nerobili len tak? A napokon by sa dal uviesť argument podobenstva - Boh v hmotnom svete stvoril podobenstvá vecí nadprirodzených a Pán Ježiš sám počas života niektoré vysvetlil. A dnes už vieme, že existujú vo vesmíre čierne diery (sťaby podobenstvo pekla), z ktorých nič neunikne; a aj ich prípadné vyparovanie môže začať až vtedy, keď teplota vesmíru poklesne pod formálnu teplotu týchto čiernych dier, čo sa tak skoro nestane, takže aj keby dovtedy vesmír prežil, všetky väčšie objekty vo vesmíre už budú kauzálne oddelené, a teda takmer celý vyparený obsah čiernych dier bude tentokrát za "expanzným" horizontom (namiesto Schwardschildovho); čo je takmer rovnaký výsledok. Samozrejme, prípadný pozorovateľ bude čiernou dierou už dávno rozomletý, takže nemôže uniknúť vyparovaním v nejakom zmysluplnom stave. - Takto som to rozobral len pre účel podobenstva a otázky večnosti čiernej diery.
Čo sa týka virtualizácie vesmíru, tá kladie značné nároky už len kvôli jeho kvantovej povahe. Takže príslušná myseľ musí byť na úplne inej kvalitatívnej úrovni, a naozaj by toho bol schopný len nekonečný Boh. Avšak aj keby bol hmotný svet len ilúziou, stvorené duše zrejme ilúziou nebudú. Aj preto si treba dať pozor, že skutky takejto reálnej duše môžu mať eventuálne fatálny dosah. Lebo to už nie je len hranie sa s ilúziou hmoty, kde sa hádam dá čo-to opraviť. Kvantová teória zároveň zabezpečuje, že túto ideu vesmíru (a poznanie budúcnosti = prozreteľnosť) má jediná myseľ, a to nekopírovateľným spôsobom, a tým je zabezpečená aj slobodná vôľa jednotlivých účastníkov (duší).
A napokon idea multivesmíru (a tiež tzv. eternal inflation) je podľa mňa zavedená hlavne na vyhnutie sa nutnosti Stvoriteľa. Lebo je naozaj zbytočné v mysli rozvíjať idey vesmírov, ktoré sú sterilné na život, a zároveň absolútne nepozorovateľné. Už aj tento náš obsahuje dosť "zbytočného" materiálu (ktorý je ale nutný kvôli tej entropii, ako som uviedol vyššie).
------------------
O tých dvoch článkoch:
K zmršťovaniu vesmíru pri súčasnom zvyšovaní hmotnosti častí treba povedať toľko, že v tom prvom článku ide len o sofistikovanú transformáciu súradníc s preškálovaním poľa (evidentne si zvolili fixáciu v skalárnej krivosti). To jeho fiktívne kosmonové pole sa totiž viaže priamo na gravitáciu, čím sa mení nielen hmotnosť častíc, ale aj gravitačná konštanta. Len hmotnosť neutrín sa vraj mení ináč (zrejme tým, že dochádza k pomalšiemu alebo žiadnemu škálovaniu hmotnosti tzv. ťažkého pravotočivého neutrína, ktoré je skrz "hojdačkový" mechanizmus zodpovedné za nízku hmotnosť tých bežných, ľavotočivých neutrín). A tiež počiatok času neodstránil, len ho pretransformoval do mínus nekonečna (čo sa nedá chápať ako riadne odstránenie singularity; tým by mohla byť len transformácia na iný, ale konečný čas). A celkovo sa vôbec nechváli tým, že popri preškálovaní hmotností a rozmerov dochádza aj k preškálovaniu času. Ale práve čas si môžeme zvoliť ako základnú veličinu (lebo sa dá merať najpresnejšie), podľa ktorej kalibrujeme ostatné (teda vzdialenosť a hmotnosť), ako je to aj v súčasnej revízii jednotiek SI. A akonáhle zafixujeme kalibráciu času, vesmír sa podľa pozorovania jednoznačne rozpína.
Ak by sme brali tradičného Higgsa, nie takého viazaného priamo na gravitáciu (ktorého nazval cosmon), tak zmena interakcie Higgsovho poľa, vedúca k zmene hmotnosti častíc, by sa nutne niekde pozorovateľne prejavila, lebo gravitačná škála by zostávala rovnaká - teda eventuálne by tie negravitačné Higgsove škály narazili na tú gravitačnú. A navyše, väčšina hmotnosti hmoty v našom svete nie je generovaná z Higgsovho poľa, ale dynamicky z "vymrznutia" silnej interakcie (QCD) pri asi 1 GeV - a táto škála závisí zrejme od tzv. GUT škály ktorá je asi pri 10^16 GeV (tesne pod gravitačnou škálou na 10^19 GeV). Takže by sa súčasne museli meniť Yukawovské parametre Higgsovej interakcie a zároveň GUT škála, aby sa tým dal oklamať fyzikálny pozorovateľ.
Napokon, k článku všeobecne: Síce treba priznať, že nájdene rôznych symetrií, vrátane transformácie súradníc, môže viesť k odhaleniu napr. nejakej ďalšej interakcie, ale ja som skôr skeptický k užitočnosti tejto konkrétnej štúdie.
A čo sa týka likvidácie entropie v Penrosovom scenári, tak síce je pravda, že čierna diera má najvyššiu možnú hustotu entropie (na hmotnosť), a teda nemá problém prijímať ďalšiu prostredníctvom pohlcovania hmoty alebo energie, ale zase má malý dosah pôsobnosti. Možno pri eventuálnom zmršťovaní vesmíru sa tá pôsobnosť zvýši. A na druhej strane, ako sa tá uskladnená entropia potom zlikviduje? Ale Penrosovu knihu som nečítal, tak nebudem ďalej špekulovať.
