Panna Mária sa svojich verných zastane aj pri osobnom súde
biskupa, bol podobný životu a pokániu sv. Márie Magdalény. V mladosti viedol roztopašný život,
na svoje radovánky mal spoločníka a vodcu Kurosza alebo Kurozwańského. Časom sa však –
zasiahnutý milosťou Ducha Svätého – zriekol svojho doterajšieho života a stal sa kňazom, neskôr
krakovským biskupom. Bol milosrdný k chudobným, každý deň ich nasýtil svojim chlebom a
vždy za ním išli dva vozy naložené baranicami a rôznym ošatením. Ak na cestách stretol niekoho
otrhaného alebo trasúceho sa od zimy, nielenže ho obliekol, ale aj nasýtil.
Raz, v predvečer sviatku, šiel do kostola na vešpery. Keď tam tak sám sedel a čakal na čas
vešpier, zrazu pred sebou uvidel postavu človeka, ktorého poznal. Tou postavou bol už dávno
mŕtvy Kurosh. Zľakol sa, ale potom nabral odvahu a spýtal sa Kurosza, odkiaľ prichádza. On
odvetil:
Žijem oveľa šťastnejší život ako ty.
Gamrat sa ho spýtal:
Je možné, že si zachránený? Ty, ktorý si viedol tak hriešny život, o ktorom viem aj ja?
Na to Kurosz riekol:
V mladom veku som žil v cudzích krajinách. Nachádzal som sa v blízkosti niekoho, kto
sa rúhal a urážal Matku Božiu. Ja, pohnutý horlivosťou pre jej česť, som sa postavil a statočne ju
bránil. V mojom neskoršom živote som si na túto udalosť už nikdy nespomenul, až kým sa moja
duša nerozlúčila s mojím telom. Keď som sa právom bál Božieho súdu, blahoslavená Panna stála
predo mnou so svojimi anjelmi, milosrdne sa na mňa pozrela a riekla:
„Zahynie môj vojak, obranca mojej cti?“
Presvätá Bohorodička sa potom za mňa prihovárala u svojho Syna,
následkom čoho sa ma zmocnilo úprimné pokánie a znechutenie od starých závislostí. Prosil som
o Božie milosrdenstvo nie svojimi ústami, ale srdcom a Boh prijal moju ľútosť. Keď som zomrel, Boh
neodsúdil moju dušu, ale pripočítal ju medzi svojich vyvolených. Teraz ma poslal k tebe, aby som
ťa varoval pred blížiacim sa koncom tvojho života. Tvoj veľký súcit s chudobnými pred Božím
majestátom ťa priviedol k víťazstvu Božieho milosrdenstva. Vedz však, že o šesť mesiacov sa
pravdepodobne rozlúčiš s týmto svetom. Takže stále máš čas na pokánie a zmierenie s Bohom.
Po tomto rozhovore zmizol Gamratovi z očí a on so slzami začal úprimne premýšľať o
kvalite svojho života a o hlbšom pokání. Nikoho v ten deň neoslovil, no čoskoro však rozpovedal
svojim známym, čo sa mu stalo. Podstúpil všetko pokánie a o šesť mesiacov neskôr (v roku
1545), ako mu bolo predpovedané, opustil tento svet.“
Preložil: Martin Handzuš – administrátor skupiny Verím v Očistec a modlím sa za duše. | Facebook – ak sa chcete dozvedieť viac o očistci a pomoci dušiam pridajte sa do skupiny
ZDROJ: z knihy – Andrzej Sarwa-Opowieści czyśćcowe (Príbehy o očistci)
Slovenský dohovor za rodinu